K hlavným postavám československej filmovej novej vlny patril Jiří Menzel. Už jeho prvý celovečerný film Ostře sledované vlaky, natočený podľa predlohy spisovateľa Bohumila Hrabala, získal v roku 1966 Oscara. Mimoriadne talentovaný a kreatívny režisér mal vtedy iba 28 rokov. Jiří Menzel zomrel pred štyrmi rokmi, 5. septembra 2020.
Ďalšiu nomináciu na prestížnu cenu Oscar si vyslúžil v roku 1985 za komédiu Vesničko má středisková, zostala však nepremenená. Z jeho ďalšej tvorby diváci dobre poznajú viaceré snímky, napríklad Slavnosti sněženek, Postřižiny alebo Na samotě u lesa.
Jiří Menzel sa narodil 23. februára 1938 v Prahe v rodine spisovateľa a filmového scenáristu Josefa Menzela. V roku 1962 ukončil štúdium réžie pod vedením legendárneho českého režiséra Otakara Vávru na pražskej Filmovej a televíznej fakulte. Už krátko po skončení FAMU presvedčil Menzel o svojom talente a kvalitách hneď v dvoch poviedkových filmoch, na ktorých sa podieľal – vo filme Zločin v dívčí škole a v snímke Perličky na dně (oba z roku 1965), v ktorej tvorcovia spracovali prózy českého autora Bohumila Hrabala.
Očaril ho Bohumil Hrabal
Podľa Hrabalovej novely nakrútil Jiří Menzel v roku 1966 svoj prvý samostatný – a mimoriadne úspešný – film Ostře sledované vlaky, ktorý bol ocenený soškou Oscara. V roku 1967 nasledovalo Rozmarné léto podľa prózy Vladislava Vančuru, v ktorom si Menzel aj zahral. O rok neskôr nakrútil Menzel snímku Zločin v šantánu podľa kriminálneho príbehu Josefa Škvoreckého. Opäť podľa Hrabalovho námetu nakrútil Menzel v roku 1969 film Skřivánci na niti o atmosfére 50. rokov 20. storočia. Dielo sa však pre kritiku komunistického systému a vzhľadom na postupujúcu normalizáciu dostalo do trezoru a diváci ho mohli vidieť až po Novembri ’89.
Po období nútenej tvorivej pauzy sa Menzel vrátil za kameru v roku 1976 pri nakrúcaní filmu Na samotě u lesa. Scenáristami poeticky ladenej komédie z chalupárskeho prostredia boli Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak. Začiatky filmového remesla v Čechách mapuje snímka Báječní muži s klikou s Rudolfom Hrušínským v hlavnej úlohe. Práve Hrušínský, Magda Vášáryová, Jiří Schmitzer a Jaromír Hanzlík boli protagonistami ďalšieho hrabalovsky ladeného filmu Postřižiny z roku 1980. Nasledovala komédia Slavnosti sněženek opäť podľa prózy Bohumila Hrabala.
Rád spolupracoval o slovenskými hercami
Nasledujúci film s názvom Vesničko má středisková z roku 1985 podľa scenára Zdeňka Svěráka patrí k vrcholom Menzelovej tvorby. Divácky mimoriadne obľúbená veselohra z vidieckeho prostredia bola nominovaná aj na Oscara, napokon však ocenenie nezískala. Zaujala však na filmovom festivale v Montreale, kde Menzel získal mimoriadnu cenu.
Film Konec starých časů z roku 1989 vznikol opäť podľa Vančurovho rukopisu. Zvláštnym Menzelovým tvorivým počinom bol koprodukčný film Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina z roku 1993. Odohrával sa v ruskom prostredí a režisér ho nakrútil s ruskými hercami. Jedným z posledných Menzelových filmov bola snímka Obsluhoval jsem anglického krále z roku 2006 a napokon komédia Donšajni z roku 2013.
Menzel bol známy predovšetkým ako filmový režisér, ale v Česku slávili úspechy aj jeho divadelné réžie. Herecky sa Menzel predstavil vo svojich filmoch (napr. Rozmarné léto, Báječní muži s klikou), v snímkach Věry Chytilovej (napríklad Hra o jablko) či Juraja Herza (Upír z Feratu). Hlavnú úlohu si zahral po boku Milana Lasicu a Júliusa Satinského aj v populárnej komédii Oldřicha Lipského Srdečný pozdrav ze zeměkoule. Veľmi rád spoluracoval so slovenskými hercami, spomeňme Mariána Labudu, Magdu Vášáryovú či Martina Hubu.
Slovenský režisér Martin Šulík obsadil Menzela do jednej z hlavných úloh svojho filmu Tlmočník. V tom čase trpel Jiří Menzel zdravotnými problémami a podrobil sa urgentnej operácii mozgu, po ktorej ho lekári uviedli do umelého spánku. Po krátkodobom zlepšení sa v roku 2018 jeho stav opäť zhoršil. Zomrel vo veku 82 rokov 5. septembra 2020 v kruhu rodiny.
Jiří Menzel sa v roku 2004 oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Olgou Kelymanovou, s ktorou majú dve dcéry.
Zdroj a foto: Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk
