Jan Neruda patril ku kľúčovým osobnostiam českej literatúry a žurnalistiky druhej polovice 19. storočia, keď kládol základy ich budúcej modernej podoby na základni kritického realizmu. Bol spisovateľom, novinárom, fejtonistom, literárnym a výtvarným kritikom s významným dosahom na formujúcu sa českú spoločnosť. 9. júla je 190 rokov od jeho narodenia.
Bol vedúcim predstaviteľom generácie tzv. „májovců“, výraznej literárnej skupiny českých básnikov a prozaikov druhej polovice 19. storočia, ktorá nadväzovala na odkaz Karla Hynka Máchu, Karla Havlíčka Borovského a Karla Jaromíra Erbena. Priekopník realistického pohľadu na svet v poézii i próze bol autorom známych básnických zbierok Hřbitovní kvítí (1858) a Písně kosmické (1878), vrcholom, jeho prozaickej tvorby sú Povídky malostranské (1878).
Jan Neruda sa narodil 9. júla 1834 v českej Prahe na Malej Strane v chudobnej rodine vojenského vyslúžilca. Detstvo strávené v biede sa mu nezmazateľne vrylo do pamäti, o čom svedčí jeho zmysel pre spoločenskú nerovnosť a porozumenie pre osudy ľudí odsunutých na okraj spoločnosti. Po maturite na Akademickom gymnáziu sa na nátlak otca pokúšal neúspešne študovať právo, neskôr z vlastnej iniciatívy filozofiu, štúdiá ale nedokončil. Na živobytie si zarábal ako účtovník a učiteľ, nebol však spokojný a tak sa začal venovať literatúre a žurnalistike. Najskôr pracoval v redakcii nemeckých novín, po páde Bachovho absolutizmu pôsobil ako fejtonista v denníku Čas, potom v denníku Hlas a v roku 1865 sa stal redaktorom Národných listov.
Kritický pohľad na spoločnosť
Popri novinárskej práci sa Neruda aktívne podieľal na národno-politickom ruchu a formovaní demokratického krídla mladočeskej strany. Dokonale poznal vtedajšiu českú spoločnosť a jej charakter. Bol najaktívnejším členom literárnej skupiny, ktorá pripravila almanach Máj. V rokoch 1859-1860 redigoval časopis Obrazy života, v ktorom formuloval program novej literatúry kladúcej dôraz na demokratické myšlienky, kritický pohľad na spoločnosť a jej sociálne problémy.
Najrozsiahlejšiu časť tvorby Jana Nerudu tvoria fejtóny, napísal ich viac ako 2000. Vyšli aj knižne v piatich zväzkoch a práve v tejto súbornej forme sa prejavila rozhľadenosť a vzdelanosť ich autora i jeho mimoriadny pozorovací talent. Básnicky debutoval pesimistickou zbierkou Hřbitovní kvítí (1858), ktorej smutné verše vyjadrujú sklamanie zo súdobého života, spoločnosti, nečinnosti národa a odporu voči nastavenej morálke.
Opakom bola úspešná zbierka Písně kosmické (1878), v ktorej sa spisovateľ snažil byť optimistom, nadšene reagoval na rozvoj vedy a techniky. V knihe Balady a romance (1878–1883) dominujú jedinečné české motívy, ľudové tradície a mýty. Ovzdušie vtedajšej Prahy a jej dôverne známych zákutí Neruda majstrovsky opísal v prozaickom diele Povídky malostranské (1878). Jeho tvorbu dopĺňajú dramatické pokusy Ženich z hladu (1859), Prodaná láska (1859) alebo Francesca di Rimini (1860).
Neruda nebol nikdy ženatý. Svojej prvej láske, Anne Holinovej, venoval niekoľko básní. Neskôr sa zamiloval do známej spisovateľky Karolíny Světlej, ktorá však bola vydatá. Písal jej vášnivé listy, keď sa prezradili, vyvolalo to aféru, ktorá ukončila ich platonický vzťah.
Posledné roky života prežil Jan Neruda v nepríjemných zdravotných ťažkostiach. Z utrpenia ho vyslobodilo až úmrtie, zomrel dňa 22. augusta 1891 v rodnej Prahe vo veku 57 rokov.
Jeho tvorba natoľko ovplyvnila čilského spisovateľa Ricarda Eliecer Neftalí Reyes Basoalto, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1971), že si zvolil pseudonym podľa neho – Pablo Neruda. Výročie jeho narodenia a jeho život a dielo si zakrátko pripomenieme podrobnejšie.
Zdroj: Wikipédia
Foto: Archív
