Jednou z najvýraznejších osobností slovenskej modernej literatúry bol prozaik a esejista Ján Johanides. Od jeho narodenia je v nedeľu 18. augusta 90 rokov.
Už v knižnom debute, v zbierke noviel Súkromie (1963), Ján Johanides ukázal príklon k vtedajším moderným filozofickým a literárnym prúdom, akými boli existencializmus či nový román. Podľa literárneho kritika, publicistu a prekladateľa Jozefa Bžocha bol Ján Johanides majster charakteristiky a ukázal, čo pre prózu znamená pozorovací talent, ktorý sa díva na predmet s dokonalou vytrvalosťou a mikroskopickou dôkladnosťou.
Ján Johanides sa narodil 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne. V rodnom meste navštevoval gymnázium a po maturite začal v roku 1954 študovať históriu, estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1965 sa vrátil do Dolného Kubína, ale zakrátko sa presťahoval do Martina, žil aj v Trnovci nad Váhom a od roku 1972 sa natrvalo usadil v Šali.
Do slovenskej literatúry vstúpil Ján Johanides na stránkach legendárneho časopisu Mladá tvorba v roku 1958. Po časopiseckých začiatkoch knižne debutoval v roku 1963 zbierkou noviel Súkromie, v ktorej riešil problém osamelosti, úzkosti a strachu. Týmto existenciálnym témam ľudského bytia sa venoval aj v knihe Podstata kameňolomu (1965), ktorá svojou kompozičnou stavbou s rôznorodými prózami posunula problematiku až k absurdnosti. Johanidesovu prvú tvorivú etapu uzatvára surrealisticky ladená novela Nie z roku 1966.
Pred nútenou odmlkou počas normalizácie ešte stihol napísať niekoľko rozhlasových a televíznych hier, keď spracoval niektoré svoje poviedky ako napríklad Spoznávanie či Najfantastickejší večer najslávnejšieho herca. Spoločne s režisérom Dušanom Hanákom
napísal aj príručku Literárny scenár filmu.
Návrat po nútenej odmlke
Trpezlivé a dôkladné pozorovanie života a človeka pretavil Ján Johanides aj do próz svojho druhého tvorivého obdobia, ktoré sa po nútenej odmlke začalo až v roku 1978. K publikovaniu kníh sa vrátil ekologicky ladenou prózou Nepriznané vrany. Po nej nasledovala novela Balada o vkladnej knižke, v ktorej skritizoval konzumný spôsob života. V historickom románe Marek koniar a uhorský pápež si po námet zašiel na začiatok 16. storočia.
V knihe Pochovávanie brata (sa prostredníctvom štyroch noviel vrátil k problémom súčasníkov. Príbeh dvoch bývalých väzňov koncentračného tábora zobrazil v románe Slony v Mauthausene, v ktorom odsúdil násilie a netoleranciu. Koncom 80. rokov 20. storočia mu vyšla aj novela Najsmutnejšia oravská balada.
Výrazný psychologický podtón má román Previesť cez most, v ktorom sa vrátil k témam úzkosti a strachu a k príčinám ich vzniku. V tom istom roku Johanidesovi vyšla aj dvojnovela Zločin plachej lesbičky – Holomráz a o rok neskôr próza Krik drozdov pred spaním. Drsnú realitu divokého kapitalizmu 90. rokov na Slovensku opísal v novele Kocúr a zimný človek. Komunistickú totalitu zasa odmietol v próze Trestajúci zločin.
Na podobenstve založil novely Nositeľ čarodejného jednorožca (napísanej ešte v 60. rokoch, ale vydanej až v roku 1997) a Veliteľ jednotného uhla pohľadu z roku 1997. Bohaté a originálne dielo Jána Johanidesa dopĺňajú prozaické knihy Dívaj sa do modrých očí Londýna (ocenené Prémiou P.E.N klubu v roku 2000), Nepriestrelná žena a Hmla na našej trpezlivosti. Knižne vydal aj reprezentatívnu esej Rembrandt a ďalšie eseje a rozhovory zhrnul do knihy Identita v kríze v roku 1996.
Johanidesovu tvorbu preložili do viacerých cudzích jazykov a získal za ňu niekoľko ocenení. Od roku 2010 sa na pamiatku spisovateľa a tiež ako podpora mladým autorom udeľuje Cena Jána Johanidesa. Prozaik a esejista Ján Johanides, ktorý sa významnou mierou pričinil o rozvoj modernej slovenskej prózy, zomrel 5. júna 2008 v Šali vo veku 73 rokov. Mestskú knižnicu v Šali po ňom pomenovali ešte v tom roku.
Spisovateľov syn, uznávaný filmový a televízny režisér Juraj Johanides si na otca zaspomínal slovami: „Poctivo pracoval, zaoberal sa každou vetou, každú vetu doslova vážil. Každé slovo bolo preňho dôležité, veľmi trpezlivo ho vyberal.“
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, MK Jána Johanidesa Šaľa
