Island je v mnohom pozoruhodná severská ostrovná krajina. Počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v Európe, súčasne však z viacerých stránok patrí do popredia na kontinente aj vo svete. A hoci má bohatú históriu, patrí k najmladším štátom. Práve oslavuje 80. výročie svojej nezávislosti, ktorú získalo 17. júna 1944.
Väčšina prameňov uvádza, že Island objavili okolo roku 850 Vikingovia zo Švédska a Nórska, ale zrejme ešte skôr sem prišli írski mnísi, aby na tomto izolovanom strove mohli viesť dokonalý pustovnícky život. Historicky doložený je rok 871, keď sem priplával Ingólfur Arnarson, Viking z Nórska a stal sa tunajším prvým náčelníkom. Islanďania však od počiatku až do súčasnosti presadzovali viac než kastovníctvo spolurozhodovanie občanov a popri Grékoch ich môžeme považovať za priekopníkov demokracie.
80 rokov nezávislosti
Už v roku 930 vytvorili snem celej krajiny, keď sa na dva týždne zhromaždili zástupcovia jednotlivých osád, aby prerokovali a rozhodli o najdôležitejších otázkach. To sa opakovalo každý rok. Tento snem – Althing, je považovaný za najstarší až do súčasnosti pokračujúci parlament sveta. Dnes je klasickým zákonodarným zborom so 63 poslancami a Island je známy pevným zakotvením demokratických tradícií, ku ktorým patrí aj nadštandardné zapojenie žien do vrcholnej politiky.
V 13. storočí si Island podmanilo Nórsko a od konca 14. storočia bol ostrov spojený s dánskym kráľovstvom. K nezávislosti mu paradoxne pomohla 2. svetová vojna. Keď fašistické Nemecko obsadilo Dánsko, na ostrove sa vylodili britské jednotky a táto situácia umožnila konečne Islanďanom získať v roku 1944 samostatnosť. Odvtedy 17. jún slávia ako Deň nezávislosti a je najvýznamnejším štátnym sviatkom Islandu.
Za osemdesiat rokov zaznamenal Island výrazný pokrok a hoci sa nevyhol krízam patrí medzi najvyspelejšie krajiny Európy sveta, v rebríčkoch kvality života sa zaraďuje pravidelne do popredia. Táto skutočnosť odráža nielen vysokú úroveň ekonomiky a sociálneho zabezpečenia, ale odzrkadľuje sa v mnohých stránkach každodenného života Islanďanov a tiež veľkom dôraze na ochranu prírody a životného prostredia.
Ostrovná krajina je hrdá tiež na svoju kultúru a osobitne literatúru. Má tisíc rokov staré ságy aj uznávanú modernú tvorbu, islandský prozaik, básnik, dramatik, esejista a prekladateľ Halldór Kiljan Laxness získal Nobelovu cenu za literatúru. Island má tiež najviac hudobníkov na osobu na svete, hudba je dôležitá súčasť života a mená ako Björk a Sigur Rós sú známe po celom svete.
A nezabudnime ani na šport. Táto malá krajina patrí do svetovej špičky v hádzanej a vo futbale neraz rovnocenne bojuje s veľmocami toto športu…
Ostrov ľadu a ohňa
Island má približne 390 tisíc obyvateľov, z ktorých až dve tretiny žijú v metropolitnej oblasti hlavného mesta Reykjavík. Ostrov však má rozlohu 103 tisíc kilometrov štvorcových a na tejto dvojnásobnej ploche Slovenska ponúka dych vyrážajúce prírodné krásy. Nie náhodou sa mu hovorí ostrov ľadu a ohňa, nájdeme tu množstvo činných vulkánov, gejzírov, horúcich prameňov a jazier aj vodopádov.
Iv doslova kráľovstvom gejzírov. Najviac gejzírov sa nachádza na juhozápade ostrova. Najznámejší je Strokkur, ktorý eruptuje až do maximálnej výšky 40 metrov (v priemere okolo 20 metrov), približne každých 8 minút. Neďaleko od neho sa nachádza legendárny Great Geyser, podľa ktorého boli pomenované všetky ostatné gejzíry na svete. Má neskutočných 10 000 rokov, v súčasnosti je však už neaktívny, občas buble, ale vodu nevystrekuje.
Island má tiež okolo tridsiatky činných sopiek, vulkanická činnosť prináša nádherné divadlo – ale prúdy lávy neraz spôsobujú blízkym sídlam a ich obyvateľom nemalé problémy. Horúce pramene či množstvo romantických vodopádov uprostred divokých skalnatých hôr sú ďalšími lákadlami pre turistov aj hrdosťou domácich.
To, čo na Islande dokázala príroda aj ľudia, je obdivuhodné. Nech sa tejto ostrovnej krajine darí aj naďalej…
Zdroj a foto: idem.sk
