Ctibor Filčík vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv a právom patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadelného a filmového umenia. Jeho herecké kreácie patria ku klenotom slovenského divadelníctva. 15. augusta je 104 rokov od narodenia veľkého herca Ctibora Filčíka.
V osobnom živote bol nielen skutočný elegán, ale aj človek s výrazným intelektom a rozhľadeným a neraz ostrým názorom. Svojim postavám, často rozporuplným, negatívnym až cynickým, dokázal dať nečakané rozmery a hĺbku. Hovorieval, že žiť na vavrínoch znamená vždy stagnáciu.
Ctibor Filčík sa narodil 15. augusta 1920 v Dolných Plachtinciach. Pochádzal z regiónu, ktorý dal slovenskému divadlu aj ďalšie výrazné herecké osobnosti: Štefana Kvietika, Júliusa Pántika a Milana Kňažka.
Po absolvovaní obchodnej akadémie pracoval ako úradník finančnej stráže. Okrem toho okúsil tiež prácu robotníka, cestára a aktívne sa zúčastnil aj Slovenského národného povstania. Najviac ho to však ťahalo k divadlu, pôsobil vo vtedy uznávanom Štefánikovom dramatickom krúžku. Na podnet Andreja Bagara vstúpil v roku 1944 do novovznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine, kde hrával prevažne milovníkov a charakterové postavy.
Keď v roku 1948 prišiel Filčík do Bratislavy, bol už hercom schopným vytvárať tie najzložitejšie charaktery. Stal sa členom činohry Novej scény SND a po reorganizácii v roku 1951 prešiel do Činohry SND. Na doskách SND ho režiséri často obsadzovali do rozporuplných postáv vyvrheľov či nepriateľov spoločnosti, démonických existencií či čudáckych indivíduí.
Nezabudnuteľná dráma Diabol a Pán Boh
Vrcholný výkon, o ktorom písala divadelná kritika v superlatívoch, podal Ctibor Filčík v Sartrovej dráme Diabol a Pán Boh v roku 1965, ktorú režijne naštudoval Jozef Pálka. Pre mnohých, ktorí toto predstavenie mali vtedy šťastie zažiť, jeho výkon dodnes zostáva tým najlepším v modernej histórii slovenského divadla.
Nemenej pôsobivé kreácie predviedol tiež v drámach Zbojníci, Don Carlos, v Shakespearovom Kráľovi Learovi alebo v Čechovovom Ujovi Váňovi. Filčíkov herecký um vynikol i v komédiách, napríklad vo Veselých paničkách z Windsoru, v Čaji u pána senátora, či v Záborského Najdúchovi.
Na striebornom plátne debutoval ako milovník v budovateľskej komédii Kozie mlieko v roku 1950. Nasledovali dramaticky náročné úlohy vo filmoch Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Jánošík, Námestie svätej Alžbety, Skrytý prameň, Mŕtvi učia živých a Putování Jana Amose.
Ctibor Filčík si však rovnako cenil i prácu pre televíziu, kde vďaka slávnym bratislavským pondelkom vytvoril mnoho zaujímavých postáv. Herecká kreativita mu otvorila dvere aj do nemeckých televíznych štúdií, kde účinkoval napríklad v Bratoch Lautensackovcoch a v Prípade jasnovidca Hanussena. Počas svojej kariéry herec aktívne spolupracoval aj s rozhlasom. Hoci bol úspešný, kolegovia hovorili, že nikdy nebol spokojný s tým, čo dosiahol.
Osudová žena jeho života
Ctibor Filčík si úzkostlivo strážil svoje súkromie, ale napriek tomu prenikli na verejnosť informácie o jeho vzťahu s herečkou a režisérkou Magdou Lokvencovou-Husákovou, manželkou v tom čase väzneného budúceho československého prezidenta Gustáva Husáka, ktorá sa stala osudovou ženou jeho života.
Ctibor Filčík zomrel nečakane 21. novembra 1986 v Bratislave vo veku 66 rokov práve v čase, keď na Malej scéne SND doslova žiaril ako slávny starnúci herec v Harwoodovom Garderobiérovi. Kolegovia naňho dodnes spomínajú ako na nevyčerpateľnú studnicu vtipov a anekdot…
Zdroj a foto: Wikipédia, SND, Teraz.sk, ČSFD
