Český režisér, operetný spevák, divadelný a filmový herec Oldřich Nový je synonymom pre eleganciu a uhladené galantné správanie. Bol tiež presláveným milovníkom filmového plátna, v živote však pre neho existovala len jedna žena. 7. augusta si pripomíname 125. výročie narodenia tohto predstaviteľa elegantných pánov.
Životným krédom Oldřicha Nového bolo „Smích je kořením života a dokud se člověk dovede smát, je živ. Až se začnou všichni lidé na sebe usmívat a přestanou si kopat jámy, pak bude na světě blaze“. A podľa toho aj žil a tvoril.
Oldřich Nový sa narodil 7. augusta 1899 na Žižkove, ktorý v tom období ešte nebol súčasťou českej metropoly Prahy. Od detstva písal básničky a poviedky, spieval a hral na gitare. K herectvu ho priviedla jeho matka, ktorá mu čítala mnoho rozprávok a on si ich ľahko zapamätal. Bol to aj otec, ktorý v tom čase hliadkoval ako požiarnik v každom kine a malého synčeka často brával so sebou. Strýko, herec Miloš Nový, ho zase vodil do Národného divadla, kde účinkoval.
Od roku 1913 vystupoval ochotnícky a navštevoval dramatickú školu Karla Želenského. O mladom talentovanom hercovi sa dozvedel aj František Neumann, šéf opery brnianskeho Národného divadla a v roku 1919 mu ponúkol angažmán. Počas svojho pôsobenia v Brne režíroval viac ako 150 spevohier a v mnohých hral aj hlavnú postavu (Žebrácká opera, Polská krev, Rozvedená paní, Netopýr).
V roku 1935 zakotvil v Prahe, najprv ako člen Nového divadla, v rokoch 1936-1948 bol aj jeho riaditeľom. Vyskúšal a presadil nový žáner – hudobnú komédiu. Vystupoval v činohrách, operetách a spevohrách.
Hral s ním aj František Krištof-Veselý
Nového prvé filmové vystúpenie sa datuje do roku 1922 v nemej komédii Neznámá kráska, ale väčšiu popularitu získal vo filmoch režiséra Martina Friča – Advokátka Věra, Kristián (jeho najznámejší a najúspešnejší film), Eva tropí hlouposti a Hotel Modrá hvězda. S ďalšími režisérmi nakrútil filmy Dívka v modrém a Pytlákova schovanka.
V roku 1934 vytvoril postavu Monokla Fredyho v komédii Vladimíra Majera s názvom Rozpustilá noc. V roku 1936 mu väčší herecký priestor ponúkli Otakar Vávra a Hugo Haas v snímke Velbloud uchem jehly. V tom istom roku si zahral úlohu sobášneho podvodníka v komédii Vladimíra Slavínského Uličnice. V ďalšej veselohre Falešná kočička už Slavínský ponúkol Oldřichovi Novému hlavnú rolu. V oboch filmoch hral po boku Oldřicha Nového aj legendárny slovenský herec a spevák František Krištof-Veselý. Pre oboch bol typický šarm a nenútená elegancia.
Existovala preňho iba jedna žena
Svoj osobný život si chránil pred verejnosťou. Isté však bolo, že kým na plátne hral veľkých milovníkov a sukničkárov, v živote existovala preňho iba jedna žena, Alice Wienerová, s ktorou sa 11. júna 1936 oženil a ktorá mu bola v živote veľkou oporou. Spolu mali dcéru Janu.
V roku 1944 ho aj s manželkou Alicou, ktorá mala židovský pôvod, odviezli do koncentračného tábora v českom Terezíne. Odmietol sa s ňou rozviesť a až do tej chvíle sa mu darilo za pomoci vplyvných ľudí ochrániť ju pred deportáciou. Počas tohto obdobia sa paradoxne aj najviac presadil vo filme.
Po návrate z koncentračného tábora sa opäť vrhol na divadlo. Založil Družstvo Nového Divadla, ktoré v marci 1948 opustil kvôli dosadeným štátnym poradcom. Prijal ponuku karlínskeho Estrádneho divadla (dnes Hudební divadlo Karlín), kde spolupracoval s Janom Werichom. Do roku 1964 tu režíroval hry Plukovník chce spát, Fidlovačka, Moje žena Penelopa, v ktorej si zahral Odyssea, Offenbachovho Orfea v podsvětí či Straussovu operetu Netopýr.
Okrem toho hosťoval v divadlách v Brne, Plzni a Karlových Varoch. Ako herec si pred kamerami zahral poslednú úlohu v českom sitkome Taková normální rodinka v roku 1971.
Keď režisér Miloš Forman nakrúcal v Prahe v marci 1983 svojho oscarového Amadea, zastavil sa na návšteve u svojho priateľa a učiteľa. O niekoľko dní nato, 15. marca 1983 Oldřich Nový zomrel. Dožil sa takmer 85 rokov.
Zdroj a foto: Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk
