S menom jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Dušana Samuela Jurkoviča sa najčastejšie spája Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá patrí k vrcholom pamätníkovej tvorby. Od narodenia architekta, ktorého dielo tvorí základ modernej slovenskej architektúry je 23. augusta 156 rokov.
Na začiatku svojej viac ako 50-ročnej aktívnej práce sa Dušan Samuel Jurkovič inšpiroval secesiou, ktorá ovládla značnú časť výtvarného umenia a architektúry na prelome 19. a 20. storočia. Postupne sa prepracoval k osobitému, takzvanému národnému štýlu, v ktorom dominovali odkazy na slovenskú ľudovú kultúru. Patril medzi prvých, úspešných propagátorov slovenského ľudového umenia na medzinárodnej scéne. Mnohé ním navrhnuté stavby patria k tomu najkrajšiemu napríklad aj v dnešnej Českej republike.
Jurkovičov pozitívny vzťah k odkazu a hodnotám slovenskej ľudovej kultúry sa u neho formoval už v útlom detstve. Pochádzal totiž z národne uvedomelej rodiny. Bol vnukom zakladateľa slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča, synovcom Jozefa Miloslava Hurbana a jeho otec patril k zakladateľom Matice slovenskej.
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke, dnes časť mesta Myjava. Základné vzdelanie získal na evanjelickej cirkevnej škole v Brezovej pod Bradlom. Stredoškolské štúdium absolvoval v meštianskej škole v Šamoríne. V rokoch 1884-1889 študoval staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni, po ukončení školy pracoval v projekčnej kancelárii Michala Urbánka v moravskom Vsetíne. Súčasne začal svoj dlhoročný výskum ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a moravsko-slovenskom pomedzí.
Klenoty našej secesie
V roku 1896 sa osamostatnil a presťahoval do Brna, kde si v roku 1899 otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu. Postupne sa stal na území Moravy v dnešnej ČR žiadaným architektom, tvoriacim projekty pre významné inštitúcie, mestské samosprávy a popredné osobnosti. Pre moravského podnikateľa Roberta Bartelmusa navrhol vilu v blízkosti Nového Města nad Metují. Práca na tomto projekte ovplyvnila aj jeho osobný život. Oženil sa totiž s podnikateľovou dcérou Boženou.
Pre svoju rodinu navrhol v roku 1906 aj vlastnú vilu v brnenskej časti Žabovřesky, ktorá sa dnes považuje za jednu z najlepších Jurkovičových vilových stavieb. Najvýznamnejšie dielo z obdobia pred rokom 1914 venoval Dušan Samuel Jurkovič moravským kúpeľom Luhačovice. Jeho luhačovické projekty a stavby patria ku klenotom modernej českej, ako aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.
Po vzniku prvej Československej republiky sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko, najprv do Skalice, neskôr sa natrvalo usadil v Bratislave. Postupne preberal podnety z nových nastupujúcich architektonických smerov, medzi iným aj z funkcionalizmu. Experimentoval v oblasti sociálnej výstavby a prefabrikácie, kde navrhol systém montovaných domov. Zároveň tvorivo nadväzoval na umelecké zámery z predošlého obdobia, napríklad na úpravy historických objektov. Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra.
Jedinečná Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle
V 20. rokoch minulého storočia sa významne zapojil aj do spoločensko-kultúrnych aktivít, pôsobil napríklad ako vládny komisár na ochranu pamiatok a predseda Umeleckej besedy slovenskej. V tomto období v roku 1928 Jurkovič zrealizoval aj svoje najznámejšie dielo Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. V roku 1929 však dokončil aj návrh budovy Kochovho sanatória v Bratislave. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov z rokov 1936-1937 patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.
V období vojnovej Slovenskej republiky sa Dušan Samuel Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. V tichu pracovne vytváral veľké pomníkové projekty. Navrhol mnoho pamätníkov a pomníkov významných osobností. Napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku. Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam v Kremničke.
Architekt Dušan Samuel Jurkovič, v ktorého dielach sa spojila elegancia starých čias s víziou budúcnosti zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča, ktorú Spolok architektov Slovenska udeľuje architektonickým či urbanistickým dielam, významne prispievajúcim k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej a urbanistickej tvorby na Slovensku.
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Luhačovice, Záhorské múzeum, Stavebnictví
