Vo filmoch z Divokého Západu neraz vidíme streľbu od boku a westernoví pištoľníci väčšinou trafia. Tento spôsob si dosť obľúbil aj Igor Matovič, s presnosťou a zásahom cieľa je to už horšie. Najnovšie je to nápad so zvýšením DPH ako zbrane pre zvýšenie pôrodnosti.
Ani početní oponenti by však nemali strieľať od boku, pretože demografia je naozaj vážna vec. V jednom má expremiér a súčasný minister financií pravdu: Starnutie populácie je pre celú spoločnosť mimoriadne naliehavá výzva. Možno nie je najvhodnejšie začať ju riešiť pod tlakom pandémie, ale odsúvať ju napokon nebude možné. Východiskom však nie je žiadny izolovaný a zjednodušený krok, napríklad zvýšenie rodinných prídavkov, ale len výsostne komplexný prístup, s akým sa už roky až desaťročia boria aj najvyspelejšie krajiny.
O problematike je množstvo kvalitných odborných zdrojov medzinárodnej aj domácej proveniencie, napríklad v Štatistickým úradom SR vydávanom vedeckom časopise Slovenská štatistika a demografia. Čo nás čaká z hľadiska demografických trendov vieme vcelku presne, zložitejšie je to však pri otázke, čo s tým. Vývoj je ovplyvňovaný celoživotným cyklom od narodenia po jeho záver, predsa však sa najviac riešia oba krajné póly. Čiže otázky vplyvu na pôrodnosť, pro populačná a prorodinná politika – ale nemenej filozofia aktívneho starnutia, vekového manažmentu a dôchodkového systému.
Ako dlhoročný seniorský aktivista sa o čosi viac rozumiem predsa len tomu druhému. Ale nedá mi nepripomenúť, čo nepochybne vie každý lepšie zorientovaný: Zjednodušené riešenia, napríklad viera v skvelý účinok zvýšených prídavkov či iných priamych finančných stimulov, nie je spasením. Stačí sa pozrieť do Škandinávie či iných západoeurópskych krajín, ktoré s väčším či menším úspechom siahajú po veľmi sofistikovaných a finančne aj investične / napríklad dostatok predškolských zariadení/ náročných opatreniach. Nájsť a realizovať pre Slovensko vhodný model je veľmi potrebné, určite však nie streľbou od boku.
Nemali by sme však zabúdať ani na opačný pól, na podporu stratégie aktívneho starnutia a konkrétne na vekový manažment. Aj tu sú obrovské rezervy a možnosti. Na týchto stránkach som svojho času uviedol, že patríme ku krajinám s najnižším vekom reálneho odchodu do dôchodku, len na úrovni šesťdesiat rokov. Priemerný Európan pracuje do 63 rokov, Nemec do viac než 64, v Škandinávii a na Islande pracujú ešte o 3 – 4 roky dlhšie – a nie preto, že musia…
Ale nemierme tak vysoko, susedia v Českej republike či Maďarsku reálne pracujú v priemere do 62 rokov. Tie dva roky rozdielu predstavujú pre dôchodkový systém záťaž viac než pol miliardy eur. Aj tu sa dajú nájsť finančné zdroje, nie je to však efektný výstrel v podobe zvýšených prídavkov, ale náročná dlhodobá práca s nástrojmi vekového manažmentu, ktoré umožňujú dlhší, zdravší a efektívnejší pracovný život.
Tak či onak, Igorovi Matovičovi pripíšme v tomto bode jednu zásluhu. Pripomenul a otvoril zásadnú tému demografickej výzvy. Streľbou od boku však cieľ určite netrafíme…
Miloš Nemeček
