Okrúhlych 100 rokov turizmu oslávila obec Demänovská Dolina dvojdňovým podujatím pre všetky generácie „Demänovská dračia 100PA“. Otvorila ho rodinná turistická hra Cesta draka Demiána, pokračoval spomienkami bývalých horských záchranárov a jaskyniarov, zábavnými kvízmi i ukážkami záchranárskej a hasičskej techniky. Interaktívny program popri zábave mal za cieľ aj viesť k poznaniu krás, prírodného bohatstva i histórie turizmu v najobľúbenejšej doline Liptova.
Centrom diania Demänovskej dračej 100py bol areál pri Riverside (bývalá Kamenná chata) v Demänovskej Doline. Napriek počiatočnej nepriazni počasia doň prichádzali celé rodiny za zábavou i poznaním. Oboje našli na Ceste draka Demiána, prechádzke po trase Príbehu vody, kde ich okrem prírodných krás bezprostrednej blízkosti riečky Demänovky čakali aj štyri stanovištia. Na nich najmä malí turisti zbierali pečiatky po splnení zábavno-náučných úloh zameraných na znalosť zaujímavostí Liptova a jeho prírody. Na konci získali za úspešné zvládnutie Cesty draka Demiána zaslúženú odmenu. „Príbeh vody je nenáročná, ale pôsobivá i poučná trasa, ktorá dokazuje pestrosť a vzácnosť pokladov našej doliny. Cesta draka Demiána privádza malých aj veľkých návštevníkov k ich spoznávaniu,“ povedala starostka Demänovskej Doliny Ľubomíra Klepáčová.
Úspešný príbeh storočnice turizmu v Demänovskej doline sa začal písať v auguste 1921, keď učiteľ Kráľ spolu so sprievodcom Mišurom objavili Jaskyňu slobody. Jaskyniari preto nemohli chýbať ani pri dnešnom podujatí. Predseda Slovenskej speleologickej spoločnosti Peter Holúbek v besede vyzdvihol rozsiahlosť a unikátnosť systému demänovských jaskýň, v ktorom je stále čo objavovať. Verejnosti prístupné sú naďalej dve najznámejšie, ostatok treba ochrániť pred možným znehodnotením. „Dôležité je udržať rovnováhu medzi poznaním, zážitkom a ochranou“, hovorí Peter Holúbek.
Bývalí horskí záchranári Ján Macek a Karol Špánik, ktorý je aj autorom viacerých publikácií o Demänovskej doline, priblížili záujemcom históriu turistiky a záchranárskej činnosti. „So súčasnými technickými vymoženosťami by sme dokázali zachrániť viac ľudí. Na druhej strane, zásahov a nehôd je aj dnes veľa, lebo mnohým návštevníkom chýba dostatok rešpektu k horám,“ povedal Ján Macek.