Marián Zednikovič patril k najobľúbenejším hercom bratislavského divadla Astorka Korzo ´90, ktoré spoluzakladal. Mal rovnako dôverný vzťah ku komediálnej ľahkosti, ako aj k dramatickej vážnosti. Tragiku dokázal spontánne odľahčiť, keď tragično spájal s úsmevnosťou. 15. augusta je od jeho narodenia 73 rokov, dožil sa však iba 55.
Aj keď bol herec Marián Zednikovič doma najmä v divadle, diváci si ho pamätajú z mnohých úspešných filmov, seriálov i z dabingu. Za postavu Vojnického v Čechovovej hre Ujo Váňa získal v roku 1996 divadelnú cenu Dosky, zažiaril v kultových úsmevných miniaktovkách Lord Norton a sluha James, výrazné herecké postavy stvárnil napríklad vo filmoch Kára plná bolestí a Utekajme, už ide a nezabudnuteľný je jeho dabing v animovanom seriáli Včielka Maja.
Marián Zednikovič sa narodil 15. augusta 1951 v Bratislave. Už na základnej škole inklinoval k herectvu a pôsobil v divadelnom krúžku. V roku 1974 vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po ukončení štúdia začínal v trnavskom Divadle pre deti a mládež – dnešné Divadlo Jána Palárika.
V roku 1980 prešiel do Bratislavy na Novú scénu. O desať rokov neskôr sa stal jedným zo zakladajúcich členov Divadla Astorka Korzo ’90. Marián Zednikovič stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne, na ktorom sa objavil prvý raz v roku 1980, keď si zahral Maťka v Demokratoch. Nasledovali filmy Zbohom, sladké driemoty Kára plná bolesti Pětka s hvězdičkou), Utekajme, už ide!, Volná noha, Dávajte si pozor, Rošáda a Tajomstvo alchymistu Storitza. Jeho poslednou filmovou úlohou bol vodič vo filme Orbis Pictus v roku 1997.
Zahral si tiež v úspešných seriáloch ako napríklad Výmysly uja Elektróna, Život bez konca a Lekárumierajúceho času, Duchovia či Zborovňa.
Lord Norton a Vilkov hlas
Nezabudnuteľná je jeho postava skrachovaného a senilného lorda Nortona v rozhlasovom sitkome Lord Norton a sluha James, v ktorom si zahral spolu so Stanislavom Dančiakom. Svoj hlas prepožičal aj Vilkovi z kresleného seriálu Včielka Maja.
Marián Zednikovič mal vždy veľmi blízko najmä k divadlu. Bol to práve on, kto sa postaral o oživenie Shakespeara v Bratislave. Letné shakespearovské slávnosti, ktoré sa od roku 2001 dodnes konajú na Bratislavskom hrade, budú navždy spojené s jeho menom.
Na divadelné dosky sa postavil poslednýkrát približne dva mesiace pred svojou smrťou. Predstavenie Macocha však nedohral, v poslednej časti hry mu prišlo zle, následne stratil rovnováhu a pri páde utrpel úraz hlavy. Boj s rakovinou lymfatických uzlín definitívne prehral 5. mája 2007 vo veku 55 rokov. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu udelili Mariánovi Zednikovičovi in memoriam ešte v roku 2007. V auguste 2011 počas Festivalu humoru a satiry Kremnické gagy pribudla v Uličke slávnych nosov v Kremnici jeho plastika.
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, RTVS, ČSFD, SME
