Českú herečku Lídu Baarovú zničila jej krása

Česká herečka Lída Baarová bola vo svojom čase medzinárodne slávnou filmovou hviezdou. Bola známa svojou krásou a blízkymi vzťahmi s mocnými mužmi, medzi ktorými bol aj nacistický minister propagandy Joseph Goebbels. Zomrela 27. októbra 2000 v rakúskom Salzburgu, v roku 2016 ju pripomenul veľmi úspešný český životopisný film.

Režisér Otakar Vávra o nej povedal, že jej krása bola živočíšna a opájala snáď každého muža. Jej pôvab vyniesol hviezdu mnohých českých a zahraničných filmov na vrchol, ale privodila jej aj strašný pád. Bola skazou pre celú jej rodinu a sama herečka zomrela opustená a úradne zbavená svojprávnosti.

Lída Baarová, vlastným menom Ludmila Babková sa narodila 7. septembra 1914 v Prahe. Na konzervatóriu študovala herectvo a hoci to bolo zakázané, už počas školy hrala vo filme. Zo školy radšej odišla a pod umeleckým menom Lída Baarová sa herectvu naplno oddala. Počas prvého roka hereckej kariéry natočila až osem filmov, pre jej krásu mužskí kolegovia jej kľačali pri nohách. Keď hrala s Vlastom Burianom, ženatý herec sa do nej bezhlavo zaľúbil a chcel sa s ňou oženiť. Podobne to bolo s ďalším známym hercom Hugom Haasom, nápadníkov pacifikovali až jej rodičia.

Dvadsaťjedenročnú krásnu herečku všimli nemeckí filmári. Baarovej ponúkli hlavnú úlohu vo filme Barcarole. Jej hereckým partnerom bol najslávnejší nemecký filmový milovník Gustav Fröhlich. Hoci bol ženatý, zblížili sa a zakrátko spolu začali žiť. Barcarole bol mimoriadne úspešný film a z Baarovej spravil medzinárodnú hviezdu. V Berlíne si kúpila vilu a zostala tam žiť. Vzťah s Fröhlichom jej otvoril dvere do najvyšších mocenských kruhov Nemecka, stretávala sa s najvýznamnejšími nacistickými politikmi vrátane Adolfa Hitlera.

Goebbelsova milenka, väzenie a emigrácia

V priebehu olympijských hier v Berlíne sa zoznámila s Josephom Goebbelsom. Napriek zmrzačenej nohe mal vplyvný Goebbels úspech u žien, do Baarovej sa zamiloval a stala sa jeho milenkou. Dokonca prinútil svoju manželku, aby súhlasila so spolužitím v trojici, hoci mali spolu päť detí. Tá to istý čas tolerovala, napokon sa išla sa sťažovať k Hitlerovi. Ten Goebbelsa prinútil ihneď tento vzťah ukončiť, Baarová dostala okamžitý zákaz natáčania v Nemecku, sledovalo ju gestapo a napokon ju vyhostili z krajiny.

Po návrate do Česka jej verejnosť nedokázala odpustiť a vnímali ju ako zradkyňu. Opäť začala v Prahe nakrúcať, ale filmy s ňou sa nestretávali so sympatiami. Napokon dostala zákaz filmovať aj v Prahe. V roku 1941 odišla do Talianska. Domov sa vrátila až pred koncom vojny. Na jar 1945 sa rozhodla z krajiny utiecť. V Bavorsku ju však zadržali príslušníci americkej armády. Nasledovalo väzenie a deportácia do Československa. Rok a pol prežila za mrežami na pražskom Pankráci.

V apríli 1948 sa jej podarilo emigrovať do Rakúska, začala opäť dostávať herecké ponuky a objavila sa aj v niekoľkých talianskych filmoch, okrem iného v Darmošľapoch režiséra Federica Felliniho. Na predvojnové úspechy už ale nenadviazala. Písala pamäti a čoraz väčšmi podliehala depresiám zo samoty a alkoholu. Za svoj najväčší životný omyl považovala odmietnutie ponuky z Hollywoodu v roku 1937. Mohla byť známa ako Marlene Dietrichová, uvedomila si to však neskoro. Zomrela všetkými opustená 27. októbra 2000 v rakúskom Salzburgu.

V roku 2016 o slávnej herečke uviedli životopisnú drámu v réžii Filipa Renča, hlavnú úlohu stvárnila Táňa Pauhofová. V tom roku to bol v českých kinách najúspešnejší film.