15. augusta je 103 rokov odvtedy, ako sa v roku 1921 skončil prvý ročník Orientálneho trhu, ktorý sa od roku 1923 konal pod názvom Medzinárodný dunajský veľtrh. Neskôr sa premenoval na Slovenské veľtrhy a jeho posledný ročník sa uskutočnil v septembri 1942. Bratislava je teda 103 rokov mestom veľtrhov.
Autorom myšlienky usporiadať v Bratislave medzinárodný veľtrh bol vtedajší predseda Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj vládny referent pre dopravu, poštu a telegrafiu Kornel Stodola, ktorý v marci 1920 založil pre túto príležitosť Orientálnu spoločnosť.
Na prvom Orientálnom trhu v zimnom prístave sa zúčastnilo 1521 vystavovateľov, z toho 287 zo zahraničia. Navštívilo ho v priebehu jeho deviatich dní takmer 145.000 ľudí, pričom vtedajší počet obyvateľov Bratislavy bol okolo 93.000. Podľa dochovaných údajov sa uzavreli kontrakty za viac ako 200 miliónov korún. Výstavisko tvorili štyri drevené pavilóny a pre vystavovateľov bolo pripravených 32.000 štvorcových metrov plochy, z toho 20.000 krytej.
Dušan Jurkovič aj Martin Benka
Reklamu tohto, na tú dobu veľkolepého podujatia, zabezpečoval architekt Dušan Jurkovič s cieľom priblížiť obchodný a hospodársky význam nielen Bratislavy a rieky Dunaj, ale aj celého Slovenska. Slovenskí podnikatelia chceli prostredníctvom veľtrhu ešte viac rozšíriť obchodné kontakty s podunajskými krajinami. Sériu plagátov k prvému ročníku Orientálneho trhu navrhol Martin Benka a trh sprevádzal aj bohatý kultúrny program. Expozíciám zameraným napríklad na ľudové umenie, ktoré nenašli miesto v pavilónoch, ponúkli svoje priestory bratislavské školy.
K zmene názvu na Medzinárodný dunajský veľtrh došlo v roku 1923, keď sa konal tretí ročník. Tento a ani nasledujúce ročníky však už nezopakovali úspech prvého ročníka, čo sa týka počtu vystavovateľov či návštevníkov. Jeden z dôvodov bol aj ten, že miesto veľtrhu – bratislavský zimný prístav – nebolo z hľadiska priestoru najvhodnejšie. Koncom 30. rokov minulého storočia sa preto začalo uvažovať o výstavbe nových výstavných priestorov.
Po rozpade prvej Československej republiky zmenil trh opäť názov na Slovenské veľtrhy a posledný ročník sa konal v septembri 1942. Definitívny koniec nevyhovujúcich drevených pavilónov zavŕšilo bombardovanie prístavu zo 16. júna 1944. Nové výstavné priestory, známe ako Park kultúry a oddychu, dokončili v roku 1954. Bratislavský PKO, ktorý už neexistuje, slúžil však skôr na kultúrne aj na politické podujatia
Pokračovaním je Incheba
Pokračovaním tradície veľtrhov v našom hlavnom meste je Incheba. Pomenovaná je podľa medzinárodného chemického veľtrhu, ktorý sa v Bratislave konal od roku 1967. Ten nadväzoval na tradície Bratislavských trhov v 18. a 19. storočí, neskôr Dunajských veľtrhov. Spoločnosť Incheba a. s. vznikla po revolúcii v roku 1989. Spočiatku nemala vlastné priestory a výstavy sa konali v PKO. V roku 1995 už Incheba vystavovala vo svojich priestoroch v Petržalke. Jednotlivé haly sa dobudovávali v nasledujúcich rokoch.
Spoločnosť Incheba je dnes lídrom v segmente výstavníctva na Slovensku, počas celého roka organizuje množstvo akcií. Napríklad stavebný veľtrh Coneco už 40 rokov otvára u nás stavebnú sezónu, k jeseni neodmysliteľne patrí knižný veľtrh Bibliotéka.
Veľkorysé priestory dávajú možnosti aj pre mnohé ďalšie významné akcie. Spoločnosť Incheba sa môže pochváliť, že v roku 2005 tu bolo veľké tlačové stredisko americko-sovietskeho summitu prezidentov Bush – Putin či medzinárodné mediálne centrum počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Viac než storočná tradícia teda pokračuje…
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Incheba
