Prvá svetová vojna vypukla pred 110 rokmi, 28. júla 1914. Vtedy jej hovorili Veľká vojna. Nemohli tušiť, že ľudstvo sa nepoučí a po dvoch desaťročiach od jej skončenia príde ešte strašnejšia druhá svetová…
Rakúsko-Uhorsko po dohode s Nemeckom vypovedalo 28. júla 1914 vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zámienkou na rozpútanie dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este, ktorý 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve člen srbskej skupiny Mladá Bosna a organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip.
Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914-1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami združenými v dvoch blokoch: Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko). Za skutočnú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie vo vnútri Európy.
Nemecko ako najsilnejší člen Trojspolku vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku. Vojnový konflikt sa odohrával prevažne na území Európy, v Rusku, na Blízkom východe, v Afrike a na oceánoch. Na strane Trojspolku vstúpilo do bojov aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré takisto ako Taliansko neskôr prešlo na stranu Trojdohody. Turecko sa zapojilo do vojny po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska 30. októbra 1914. Ku krajinám Trojdohody sa postupne pridali Japonsko, USA, Austrália a Nový Zéland. Hlavnými frontmi boli západný (na francúzsko-nemeckych hraniciach), východný (na uhorsko-ruských hraniciach) a južný (na taliansko-uhorských hraniciach).
Blitzkrieg nevyšiel, hrôza pri Verdune a na Somme
Nemecko rátalo od začiatku s vojnou proti Francúzsku a Rusku. S týmto cieľom malo vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (blitzkrieg), ktorý však na západnom fronte stroskotal na tuhom odpore francúzskych vojsk na línii medzi Sedanom a Verdunom a nemecký útok sa premenil na zákopovú vojnu. Bolo jasné, že „blitzkrieg“ sa nepodarí uskutočniť.
Ruské vojská v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Až s pomocou nemeckých vojsk sa podarilo Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov. Trojspolku sa nepodarilo realizovať jeho strategické plány, pretože musel bojovať súčasne na niekoľkých frontoch.
V rokoch 1915-1916 pokračovali boje so striedavými úspechmi na obidvoch stranách. Do vojny proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku vstúpilo aj Taliansko. Rok 1916 bol charakterizovaný úsilím Dohody rozhodnúť vojnu vo svoj prospech. Do histórie vošla bitka o Verdun, kde Francúzi stratili zhruba 315.000 a Nemci 281.000 vojakov, a najkrvavejšia bitka v dejinách prvej svetovej vojny na rieke Somme. Na oboch stranách v nej padlo viac ako 1,3 milióna vojakov.
Zásadný obrat a Versaillská zmluva
Zásadný obrat vo vojne nastal v roku 1917. Do vojny proti Nemecku vstúpili 2. apríla 1917 Spojené štáty americké. V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier.
Rok 1918 bol záverečným obdobím vojenských operácií na fronte. Nemci začali svoju poslednú ofenzívu, prenikli až k Parížu, ale francúzske a americké vojská ich odrazili a prešli do protiútoku.
Nemci pochopili, že prehrali vojnu. Stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva, Rakúsko-Uhorsko podpísalo prímerie 11. novembra 1918 rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. Osamotené Nemecko 11. novembra 1918 podpísalo prímerie v Compiegnskom lese, čím sa prvá svetová vojna skončila.
Veľká vojna priniesla obrovské ľudské straty a ťažké materiálne škody. Padlo okolo 10 miliónov vojakov a zahynulo sedem miliónov civilistov, zranených bolo viac než 20 miliónov ľudí. Ako sa neskôr ukázalo, ani to nebolo dostatočné varovanie.
Dňa 28. júna 1919 podpísali Versaillskú zmluvu, ktorá určila povojnové usporiadanie Európy a snažila sa zabrániť ďalšej vojne. Nemecko vyhlásili za hlavného vinníka vojny, stratilo všetky kolónie i Alsasko a Lotrinsko, ktoré pripadli Francúzsku a malo nahradiť všetky škody spôsobené vojnou. Už tým však začali klíčiť zárodky druhej svetovej vojny…
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk
