29. augusta 1526 sa neďaleko mestečka Moháč na juhu dnešného Maďarska stretla v boji uhorská armáda s vojskom tureckého sultána Sulejmana I. Uhorská armáda o sile 25.000 tisíc mužov utrpela v bitke s približne 80.000 osmanským vojskom zdrvujúcu porážku. Porážka pri Moháči mala veľmi vážne dôsledky.
Pri úteku z bojiska zahynul uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský a väčšia časť uhorskej šľachty. Sultán na druhý deň nechal popraviť ďalších približne 2000 zajatcov, medzi nimi aj hlavného veliteľa uhorskej armády, ostrihomského arcibiskupa Pavla Tomoriho. Ľudovít II. nezanechal po sebe potomka, a tak sa o vládu nad Uhorskom rozpútal zápas medzi rakúskym vojvodom Ferdinandom I. Habsburským a uhorským magnátom Jánom Zápoľským.
Ich súperenie využil Sulejman I., ktorému Zápoľský zložil vazalský sľub, lebo dúfal, že mu sultán pomôže získať Uhorské kráľovstvo. Sultán uskutočnil dve neúspešné ťaženie proti Viedni, sídlu Ferdinanda I. Habsburského. Prvé v roku 1529, pri ktorom sa Turci prvýkrát dostali aj na územie dnešného Slovenska. Druhé obliehanie Viedne nariadil v roku 1532.
Pod týmto tlakom ustupovali spory medzi Ferdinandom I. a Zapoľským do úzadia. Napokon 24. februára 1538 uzavreli vo Veľkom Varadíne prímerie, navzájom sa uznali za kráľov a územie Uhorska si rozdelili. Po smrti Zápoľského mala jeho časť pripadnúť Habsburgovcom.
Po úmrtí uhorského magnáta Jána Zápoľského v roku 1540 však k naplneniu zmluvy nedošlo. Jeho manželka chcela totiž Zápoľského časť rozdeleného Uhorska nechať pre ich syna Jána Žigmunda. S podporou varadínskeho biskupa Juraja Martinuzziho a Sulejmana I. odmietla uznať Ferdinanda I. a nechala svojho syna vyhlásiť za uhorského kráľa. Ferdinand I. reagoval vojenským útokom na Budín, ale mesto nedobyl, lebo sa mu do cesty postavila aj silná osmanská armáda.
Obsadenie Budína a dopady pre Slovensko
Sulejman I. sa aj na základe týchto udalostí rozhodol definitívne vyriešiť situáciu v Uhorsku a presne 15 rokov po bitke pri Moháči obsadil 29. augusta 1541 Budín, vtedajšie hlavné mesto Uhorska. Z Budína sa stalo sídlo nového pašalika a hradný kostol Panny Márie sa zmenil na mešitu. Dva roky po dobytí Budína, 10. augusta 1543, obsadila osmanská armáda aj Ostrihom, odkiaľ uskutočňovala ďalšie nájazdy, ktoré sa týkali aj územia dnešného Slovenska. Ohrozovali tiež stredoslovenské banské mestá a Spiš.
Bitka pri Moháči mala na dejinný vývoj v strednej Európe významný vplyv. V jej dôsledku sa Uhorsko rozpadlo na tri časti: Osmanmi ovládanú centrálnu časť, Sedmohradské vojvodstvo na východe a habsburské Kráľovské Uhorsko na západe. V priebehu nasledujúcich stopäťdesiatich rokov sa územný rozsah jednotlivých oblastí neustále menil, pričom napríklad v roku 1683 počas tzv. veľkej tureckej vojny Viedeň kontrolovala len časť západného Slovenska na pravej strane Váhu zhruba po Kysuce.
Zvyšok územia dnešného Slovenska ovládal Imrich Tököli, ktorého sultán Mehmed IV. ako svojho vazala vyhlásil za kráľa Horného Uhorska a ktorého kurucko-turecké bandy terorizovali západ Slovenska a Moravu. Neustále vojenské konflikty, pochopiteľne, nepriali ekonomickej aktivite, pričom – okrem banských miest – územiu Slovenska jednoznačne dominovalo poľnohospodárstvo. Aj v týchto udalostiach môžeme hľadať korene historického zaostávania Slovenska…
Zdroj a ilustrácie: Wikipédia, Historický kalendár – Slovensko, Teraz.sk, Mesto Trenčín, SME
