Bieda finančnej (ne)gramotnosti Finančná gramotnosť slovenských domácností má nízku a čo je horšie klesajúcu úroveň. Na štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť vedelo správne odpovedať iba 9,6% domácností.
Dôsledkom finančnej negramotnosti môžu byť zlé rozhodnutia o sporení na dôchodok, voľbe úveru, výbere dôchodkových fondov či výbere finančných aktív. Meranie finančnej gramotnosti dospelého slovenského obyvateľstva je zatiaľ len v plienkach. Na rozdiel od testovania študentov nemáme pre dospelú populáciu dostupné žiadne podrobné a medzinárodne porovnateľné ukazovatele o finančnej gramotnosti. Pritom dospelá populácia robí zásadné finančné rozhodnutia o výške a spôsobe sporenia, kúpe nehnuteľností, hypotékach, účasti v II. či III. pilieri dôchodkového sporenia, výbere dôchodkového fondu a podobne.
Najlepším dostupným čiastkovým zdrojom informácií je prieskum o finančnej situácii a spotrebe domácností (HFCS). Národná banka Slovenska pridala k HFCS štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť v druhej a tretej vlne prieskumu. Ide o otázky bežné v akademickej literatúre, ktoré sa používajú na rýchle zhodnotenie finančnej gramotnosti respondentov. Výsledky v tretej vlne HFCS poukazujú na mimoriadne nízku úroveň finančnej gramotnosti slovenských domácností. Iba 9,6% domácností vedelo správne odpovedať na všetky štyri otázky, pričom už v predošlej vlne v roku 2014 to bolo nízkych 10,6%.
Pritom v HFCS na otázky odpovedajú osoby, ktoré majú v domácnosti najväčší prehľad o financiách. Finančná gramotnosť ostatných členov domácnosti je preto pravdepodobne ešte nižšia. Na prvú otázku, ktorá hodnotí schopnosť rozlíšiť základné charakteristiky úverov na bývanie, odpovedalo správne necelých 50% respondentov. Keďže otázka mala iba dve relevantné alternatívy, podobná 50% úspešnosť sa dá dosiahnuť náhodným výberom. V skutočnosti však respondenti v HFCS pristupujú k otázkam veľmi úprimne a ak nevedia odpovedať, priznajú to priamo (39%), kým nesprávnu odpoveď označilo iba 12%. Preto je potešujúce skôr to, že z tých domácností, ktoré majú úver na bývanie, dokázalo správne odpovedať 70%. Tiež však pri nich stúpol počet nesprávnych odpovedí na 16%. Keďže objem zadlženosti domácnosti na Slovensku dlhodobo rastie tempom blízkym 10% ročne, a medzi 2. a 3. vlnou HFCS stúplo zadlženie domácností o viac ako 40%, je zlepšenie znalostí o charakteristikách najbežnejších finančných produktov mimoriadne dôležité.
Druhá otázka sleduje porozumenie časovej hodnote peňazí a úročeniu. Je to najúspešnejšie zodpovedaná otázka – správne odpovedali 2/3 domácností – aj keď v 2. vlne bolo správnych 3/4 odpovedí. Druhá a tretia otázka sú súčasťou štandardného testu, ktorý po vzore Lusardiho a Mitchella5 používa veľká časť akademických autorov. V oboch týchto otázkach vychádzajú slovenské domácnosti výrazne podpriemerne, najmä v porovnaní s krajinami západnej Európy.
Tretia a štvrtá otázka testujú schopnosť porozumieť riziku investícií. Nie je prekvapujúce, že tu majú slovenské domácnosti najmenšie vedomosti (44% správnych odpovedí na tretiu a iba 18% na štvrtú otázku), keďže akcie a dlhopisy vlastní iba 2% resp. 1% domácností. Tie domácnosti, ktoré majú s cennými papiermi praktickú skúsenosť, mali až dvojnásobnú úspešnosť odpovedí. Schopnosť posúdiť rizikovosť investícií by však nemala byť doménou len tých domácností, ktoré priamo vlastnia cenné papiere. Väčšina domácností má voči ním expozíciu najmä v II. pilieri dôchodkového sporenia, ale mnohí ďalší aj v III. dôchodkovom pilieri alebo cez vlastníctvo podielových fondov. Keďže, ako vidíme, drvivá väčšina domácností nerozumie správne riziku investícií, nemalo by nás prekvapiť, že skoro 80% úspor v II. dôchodkovom pilieri je dlhodobo umiestnených v málo výnosných dlhopisových fondoch.
Vyššia finančná gramotnosť by nielen zvýšila kvalitu vybraných dôchodkových fondov, ale aj počet ľudí, ktorí si sporia na starobu.6 Finančná gramotnosť rastie s celkovým vzdelaním. Kým celkovo 9,6% domácností správne odpovedalo na všetky otázky, medzi vysokoškolsky vzdelanými je to 17,6%. To ukazuje, že lepšie všeobecné vzdelanie zlepšuje aj finančnú gramotnosť, ale stále nie dostatočne. Aby sme dosiahli uspokojujúce výsledky (napr. správne zodpovedanie všetkých otázok dotazníku na úrovni 50% domácností ako napr. v Nemecku alebo Holandsku) je potrebné výrazne zlepšiť finančné vzdelávanie na stredných školách a pomôcť aj existujúcej dospelej populácii.
Národná banka Slovenska však nezostáva iba pri tomto prieskume, realizovanom a spracovanom jeho analytikmi, ale aktívne sa usiluje o zvyšovanie finančnej a spotrebiteľskej gramotnosti. V dňoch 23. a 24. októbra 2019 organizovala Dni finančného spotrebiteľa a hlavnou témou bolo finančné vzdelávanie a spotrebiteľské práva a osobitný program patril seniorom.
Banková rada NBS prijala nedávno stratégiu finančného vzdelávania, kde sa centrálna banka rozhodla byť dlhodobo autoritou v tejto oblasti.Príkladom je spoločný projekt Národnej banky Slovenska a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, cieľovou skupinou projektu je 130 tisíc ľudí v hmotnej núdzi alebo na jej pokraji, ktorí sú najzraniteľnejši.
Zdroj: NBS
