Andrej Bagar, jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva a jeden z prvých profesionálnych slovenských hercov sa narodil 29. októbra 1900. Je symbolické, že deň a mesiac jeho narodenia je iba deň po 28. októbri, kedy sa zrodilo Československo a v ňom konečne možnosť rozvoja Slovenska a jeho kultúry. Na vzniku a napredovaní nášho národného divadelníctva mal zásadný podiel.
Bol spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine, v čase Slovenského národného povstania zakladateľom a vedúcim Frontového divadla, organizátorom povojnového kultúrneho a umeleckého života na Slovensku, jedným z najvýznamnejších hercov Slovenského národného divadla, divadelným režisérom a pedagógom na Vysokej škole múzických umení.
Andrej Bagar sa narodil 29. októbra 1900 v Trenčianskych Tepliciach, tam už ako 19-ročný založil ochotnícke divadlo. V roku 1921 sa zúčastnil konkurzu Družstva SND a spolu s Jozefom Kellom, Jánom Borodáčom a Oľgou Borodáčovou-Országhovou patril ako člen Propagačného činoherného súboru SND zvaného Marška k prvým slovenským profesionálnym hercom. Od roku 1927 bol hercom a režisérom SND v Bratislave, účinkoval nielen v činohre, ale i v opere a balete. Pred druhou svetovou vojnou predviedol zrelé herecké výkony v drámach Williama Shakespeara, bol prvým slovenským Hamletom.
Odvážny v divadle aj živote
V roku 1939 ho zatkli pre ilegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa po roku z väzenia vrátil, nemohol hrať v divadle, pôsobil ako režisér Slovenského rozhlasu pod pseudonymom Ján Minárik. V roku 1944 spoluzakladal Slovenské komorné divadlo v Martine, režíroval tu prvú inscenáciu tohto mladého súboru – Filip II. od belgického dramatika Emila Verhaerena a vytvoril v nej titulnú rolu. Táto protitotalitná hra vyvolala veľký ohlas verejnosti a represie zo strany úradov. V SNP sa stal zakladateľom a vedúcim Frontového divadla a po ústupe do hôr pomáhal vydávať povstalecké noviny.
V roku 1945 menovali Andreja Bagara za intendanta slovenských divadiel a umeleckého riaditeľa SND, na jeho doskách vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv. Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor Vysokej školy múzických umení. Zažiaril i na striebornom plátne, napríklad v životopisnom filme Milan Rastislav Štefánik, v dráme Varúj…!, v historickej satire Zemianska česť alebo v klasike Jánošík, ktorá patrí k legendám slovenského filmu.
Andrej Bagar zomrel 31. júla 1966 v Bratislave vo veku necelých 66 rokov. Od roku 1979 nesie jeho meno Divadlo Andreja Bagara v Nitre a pripomína ho busta a pamätná tabule na dome rodiny Bagarovcov v Trenčianskych Tepliciach. Jeho socha stojí v bratislavskej Dúbravke na ulici Andreja Bagara a je na titulnej fotografii. Jeho tvorba a odkaz sú nemenej monumentálne, ale pamätajme si ho najmä ako človeka veľkej tvorivosti, odvahy a chuti do života, ktorý sa však, žiaľ, skončil príliš skoro…
Zdroj a foto: SND, Wikipédia, Teraz.sk, ČSFD