Keď sa návštevníci divadla opery a baletu v ukrajinskej Odese v stredu večer pred inváziou rozchádzali plný dojmov z predstavenia, netušili, aké kruté prebudenie ich čaká…
Pred rokmi som bol v tomto divadle a cítil som sa takmer ako doma, v Bratislave. Postavili ho v roku 1887 na základe návrhov rovnakých architektov ako našu historickú budovu SND. Ferdinand Fellner a Hermann Helmer z Viedne boli v tom čase vychytení stavitelia divadiel a iných reprezentačných budov po celej Európe. Dodnes mám v pamäti zážitky z návštev Odesy, slávne Potemkinovské schody, pláže kúsok od centra mesta, ktoré sa stali ešte populárnejšie, keď od Ukrajiny odtrhli vyhľadávané letoviská na Kryme.
Rovnako v Odese, v tunajšom astronomickom inštitúte, vyrobili hvezdársky ďalekohľad, ktorý bol roky s priemerom zrkadla jeden meter najväčším u nás. Bezplatne ho dali k dispozícii observatóriu v Kolonickom sedle, ktoré vďaka nemu aj jedinečne tmavej oblohe Polonín dosahuje mimoriadne úspechy v pozorovaní a skvelo popularizuje astronómiu.
Pri cestách z neho počas cezhraničného slovensko – ukrajinského projektu som sa vždy zastavil v neďalekej Ubli. Teraz cez tamojší hraničný priechod prichádzajú utečenci pred vojnou. Už v prvú noc po útoku prišla stovka žien a detí, ubytovali ich v obradnej sieni obecného úradu a poskytli im všetko potrebné. Dopady vojny sú už tu…
Ako môže niekto hovoriť, že tento konflikt sa nás netýka, veď Donbas je ďaleko? Prišiel nielen tesne k našim hraniciam, dosahmi ich už aj prekračuje. Mali by sa hlboko hanbiť a priznať k hlbokému omylu či úmyselnému zavádzaniu všetci, ktorí robili z Putina mierotvorcu. Aj český prezident Zeman, roky známy prehnane proruskými postojmi, ho musel nazvať šialencom.
Je to on, kto vohnal krajinu do toho dobrodružstva, ktoré je v príkrom rozpore so záujmami ruských ľudí, aj keď sa mu darí ich oklamať. Pravda je taká, že už ekonomicky či technologicky nedokáže konkurovať modernému svetu a tak zneužíva ako posledný hazardný tromf vojenskú silu. Rusko je na zdroje mimoriadne bohatá krajina s pozoruhodnou históriou aj kultúrou a pracovitými ľuďmi, mohla by sa trpezlivo a poctivo rozvíjať v duchu pravidiel civilizovaného sveta a spoločenstva národov. Vládnuce elity na čele s Putinom sa však rozhodli, že prednejšia je mystická veľmocenská pozícia – a v konečnom dôsledku na to kruto dopláca Rusko i svet.
Nech si spytujú svedomie tí, čo označili za vlastizradcov poslancov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Dnes by mali takto ukazovať na seba. Budeme zrejme radi, ak dostaneme pomoc pri posilnení bezpečnosti východnej hranice, bez zapojenia do politického, ekonomického a obranného spoločenstva demokratických krajín by sa nám vynárali temné spomienky na august 68.
Rád by som skončil optimistickejšie, ale sotva sa dá. Ukrajinský prezident zúfalo volá, že ruské vojská sú pred Kyjevom a pomoci niet. Sankcie nedokážu zastaviť agresiu a pre Ukrajinu krutá pravda je, že nik nechce priamou vojenskou angažovanosťou riskovať svetový konflikt. Áno, v to ráno invázie sme sa prebudili do iného sveta. Desaťročia mieru v Európe nás presviedčali, že v súčasnom medzinárodnom usporiadaní hrubá sila nemá zmysel ani miesto a všetko sa dá riešiť pokojne a racionálne. Žiaľ, kým sú tu takí ako Putin a jemu podobní, musíme rátať tiež s inými scenármi. Aj my sme Ukrajina…
Miloš Nemeček
