O Rozprávke poštárskej

Oddávna sa mi páči Rozprávka poštárska (Pohádka pošťácká) Karla Čapka. Je to rozprávka o roztržitom zamilovanom mládencovi, ktorý zabudol napísať na obálku adresu svojej milej, a o svedomitom a dobrosrdečnom poštárovi, ktorý vynaložil mimoriadne úsilie na to, aby dievčina list od milého dostala.
Vidím v tejto rozprávke vyslovenie uznania práci poštárov, ktorí nám pomáhajú dorozumieť sa, aj keď sme od seba fyzicky vzdialení, a súčasne aj hold každej práci, v ktorej človek urobí niečo viac, ako je jeho pracovná povinnosť, ak to pomôže dobrej veci. V dnešnej dobe máme úžasnú techniku, ktorá dokáže šíriť informácie neuveriteľnou rýchlosťou, no ľudský dobrosrdečný prístup je stále nenahraditeľný.

Pri riešení chúlostivého problému, ako zistiť informácie o pisateľovi listu a o adresátovi potrebné na doručenie a neporušiť listové tajomstvo, si zobral spisovateľ na pomoc rozprávkových škriatkov. Teraz neviem, ako by som to riešila v skutočnosti, no verím, že keď človek veľmi chce, tak nájde korektné riešenie. Čitatelia iste nachádzajú v tejto rozprávke aj ďalšie krásne myšlienky a posolstvá.

V rozprávke je aj láskavý humor. A tak nakoniec na odľahčenie uvediem ukážku aj z neho. Pred pár mesiacmi sa mi dostal do rúk slovenský preklad Pohádky pošťácké, znovu som si ju so záujmom prečítala a padli mi do oka okrem iného aj „tituly“, ktorými poštár častuje roztržitého mládenca, keď konečne „má tú česť ho poznať“. Porovnala som si to s českým originálom a dobre som sa pobavila. Možno to pobaví aj Vás:

Úryvky Pohádky pošťácké z knižky Pohádky Karla Čapka, ktorú vydalo SNDK, Praha, v roku 1957:

„No, to musí být ťulpas, potrhlo, cápek, pytlík, dromedár, budižkničemu a božídřevo, kdo posílá dopis a nenapíše na nej ani adresu.“
„Ba ne,“ řekl pan poštmistr, „takových dopisů, pane, se za rok najde celá hromada.“ (str. 66 - 67)
„Aha,“ vykřikl pan Kolbaba radostně, „člověče drahá, tak to vy jste ten trumbera, ten bloud, to ťululum, ten pleticha, ten trumpeta, ten vrták, ten truhlík, ten makovec, to nemehlo, to trdlo, to pometlo, ten tulipán, ten jelimánek, ten salát a ten přetrhdílo, ten splašený, ten střelený, ten trhlý, ten seknutý a ten pytlem praštěný, ten nádiva, ten nekola, ten nekňuba, ten mrťafa, ten ňuma, ten slíva a ten bambula, ten kašpar, ten janek, ten matěj, ten vaněk, ten kuba a ten popleta, co nám hodil do poštovní schránky to psaníčko bez známky a bez adresy? Jemine, to jsem rád, že mám tu čest vás poznat! Jakpak vám slečna Mařenka mohla odepsat, když dosud to vaše psaní nedostala?“ (str. 73)
„Zatrachtile,“ řekl si pan Kolbaba... (str. 61), (Pohádka pošťácká)

Úryvky Rozprávky poštárskej z knižky Devätoro rozprávok Karla Čapka, ktorú do slovenčiny preložila Margita Figuli a vydalo vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava, v roku 1988:

„No, to musí byť ťulpas, babrák, chmuľo, ozembuch, dromedár, ťuťmák a mamľas, kto posiela list a nenapíše naň ani adresu“.
„Ba veru nie,“ vraví pán poštmajster, „takýchto listov, pane, sa do roka nájde celá kopa.“ (str. 70)
„Aha,“ skríkol pán Kolbaba radostne, „človeče i s človekom, tak to ste vy ten truľo, ten drúk, ten ťuťmák, ten mameluk, ten trubiroh, ten chňup, ten talafúz, to motovidlo, to tratata, to knôtidlo, ten ťarbák, ten babrák, ten kulifaj a ten bimbas, ten splašený, ten bláznivý, ten zjašený, ten ťuknutý a ten vrecom po hlave udretý, tá šepleta, tá ohyzda, tá ledačina, tá šemenda, tá špata, tá pačmaga, a tá trúba, ten gašpar, ten jano-hú, ten filo, ten kubo a ten vetroplach, čo nám hodil do poštovej schránky ten lístok bez známky a bez adresy? Božíčku môj, ale som rád, že mám tú česť poznať vás! Akože vám slečna Marienka mohla dať odpoveď, keď doteraz ten váš list ani nedostala?“ (str. 78)
„Bosorka-morka,“ povedal si pán Kolbaba... (str. 64), (Rozprávka poštárska)

Zaujímavé, že české „trdlo“ nepreložila M. Figuli do slovenčiny ako „trdlo“, hoci toto slovo je v kodifikačných príručkách slovenského jazyka (ako pejoratívne). Naproti tomu jej „knôtidlo“ som tam nenašla. Možno čerpala z rodného kraja. Alebo sa snažila nájsť v slovenčine pokiaľ možno slová odlišné od češtiny?
A ešte ma prekvapilo, že v slovenskom preklade je tých pejoratívnych pomenovaní menej ako v českom origináli, hoci ich je i v slovenčine neúrekom.

Marta Hrebíčková
Klára Kováčiková (korektúra)