Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /home/web/senior.sk/www/rservice.php on line 129
Senior

Stano Pekár – retrospektíva (november, fotovýstava)

Autor: Anna Ševčíková <sevcikova.anna(at)gmail.com>, Téma: Kultúra a umenie, Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk, Vydané dňa: 05. 11. 2012

Stano Pekár - retrospektíva

Výstava Stana Pekára, nazvaná retrospektívou, chcela pôvodne predstaviť skôr niektoré menej známe Pekárove cykly. Inými slovami – trochu rozšíriť to, čo ukázal Stratený čas? – minuloročná výstava v Slovenskej národnej galérii, kde bol Pekár jedným z kľúčových autorov.
Obľuba malých formátov, bežná v amatérskej fotografii, nám však napokon umožnila vystaviť skoro všetky podstatnejšie súbory, či už v pôvodných, alebo nových zväčšeninách. Najvitálnejším obdobím Pekára – fotografa sú 70. a 80. roky. Teda nehybná normalizácia, ktorú však paradoxne z Pekárových živých snímok skoro vôbec necítiť.

Tento pop-artový dokumentarista (Macek) so slabosťou pre všetko ľudové a masové, nám v svojich fotografiách s neobyčajnou šírkou tematického pokrytia predstavuje svoju dobu tak, že skutočne nemáme dojem, že by sme o niečo podstatné prichádzali.

Pekárove snímky sú hutné, sýte, šťavnaté, plné života, ľudí a ich hemženia. Akoby to ani nebol zamrznutý okamih, len akási dočasná zmena konfigurácie (ľudí a predmetov v priestore). Pekár nie je fotograf solitérnych snímok-monumentov, cartier-bressonovských rozhodujúcich okamihov. Je to fotograf nerozhodnuteľných cyklov, kde sa jedna fotografia doslova preklápa do druhej, kde dej pokračuje, zhutňuje a zvečňuje sa, nie však v udalosti, ale v atmosfére, doslova v živej fotografii.

Stano Pekár - retrospektíva

Pekár má rád a fotí rád predovšetkým situácie zákulisné a odpočinkové: prezliekajúce sa tanečnice, nahatí boxeri pri kontrole váhy, dievčatá v šatni či pred konkurzom, ľudia na pláži, piknikujúci či žúrujúci, Cigánky šantiace pri vode... Zaujímajú ho „ľudia medzi ľuďmi“ a pri ich snímaní situácie zásadne nestresové. Hoci Pekár-profesionál celý život pracoval ako fotograf spoločenského tanca, portrétista vrcholných okamihov štylizovaného tela, Pekára-amatéra to vždy ťahalo skôr do zákulisia – tam, kde sa napätie uvoľnilo, kostýmy odložili a zavládol relax.

Pekár pritom nikdy cielene nechodil za fotografiou, za atrakciou, „za motívom“. Vždy fotil tam, kde bol „z iných dôvodov“ (a mal pri sebe fotoaparát), v svojich prostrediach, „medzi svojimi“: ako boxer medzi boxermi, Záhorák medzi Záhorákmi, dôchodca medzi dôchodcami... Vždy tam, kde sa cítil dobre a chcel a dokázal túto skúsenosť ľudskej spolupatričnosti fotograficky sprostredkovať.

Amatér Pekár, ktorý v literatúre medzičasom získal množstvo lichotivých a často paradoxných prívlastkov (bol enfant terrible, „veľkým Primitívom“ i „starým majstrom“ slovenskej fotografie; bol vitalistom, humanistom i „generátorom volovín“...) sa za svoj amaterizmus nikdy nehanbil. Naopak, bol mu cnosťou, príležitostným alibi (napríklad pri obhajobe technicky nedokonalých fotografií), ale najskôr asi životným postojom. A keďže s fotografom-amatérom je to ako s prezidentom – po odchode z funkcie sa titulu nevzdáva – i Stano Pekár zostal fotografom, hoci už skoro 20 rokov „profesionálne“ nefotografuje.

Petra Hanáková

Stano Pekár

Narodil sa 19. novembra 1938 v Uníne. V civile výskumný pracovník – chemik rozvíjal celý život množstvo paralelných tvorivých i športových aktivít. V každej z nich – či už išlo o box, výtvarnú alebo dokumentárnu fotografiu či rezbu do dreva dosiahol vždy Pekár okamžitý úspech, zinkasoval tie najdôležitejšie ceny.
Hoci sa Pekár venoval i výtvarnej fotografii, dejiny slovenskej fotografie ho poznajú a uznávajú predovšetkým ako dokumentárneho fotografa, kľúčového predstaviteľa tzv. živej fotografie 70. a 80. rokov 20. storočia. Pekárovými kanonickými cyklami sú predovšetkým Záhorácke slávnosti, Ubytovňa a Boxeri, všetky z polovice 70. rokov.